Profily odborníkov

V tejto časti nájdete rozhovory s odborníkmi, ktorí opisujú svoju úlohu v opatrovateľskom tíme. Nižšie sú znázornené tieto profesie:

Všeobecní lekári sú zvyčajne vstupným bodom pri diagnostike a starostlivosti o ľudí s demenciou. Vo väčšine krajín tiež zabezpečujú dozor nad celkovou starostlivosťou. Pôsobia teda ako takzvaní gatekeepers – gatekeepri. 

Úlohy na úrovni primárnej starostlivosti zahŕňajú identifikáciu kognitívnej poruchy (tj. rozlíšenie medzi normou a začínajúcou alebo manifestujúcou sa demenciou) a zachytenie príčin fyzického pôvodu alebo prispievajúcich faktorov ku kognitívnym a / alebo behaviorálnym zmenám (napr. zrakové alebo sluchové postihnutie). Dôležitou diagnostickou úlohou primárnej starostlivosti je identifikovať potenciálne liečiteľné príčiny alebo príčiny subjektívnych sťažností, ktoré sú zvrátiteľné, ako je napr. depresia, nedostatok vitamínov alebo porucha štítnej žľazy.

Pre potvrdenie podozrenia na demenciu a na určenie príčiny prispievajúcej k rozvoju demencie by mal všeobecný lekár pacienta odporučiť na úroveň sekundárnej alebo terciárnej starostlivosti, tj. neurológovi, psychológovi, psychiatrovi, na pamäťovú kliniku alebo do nemocničnej starostlivosti. Na tejto úrovni starostlivosti sa realizujú rozsiahlejšie neuropsychologické testy a diagnostické dotazníky, ale aj vyšetrenia neurozobrazovacími metódami.

Ľudia, pre ktorých je obzvlášť prospešné odporučenie resp. sprostredkovanie starostlivosti na vyššej úrovni:

• mladší ľudia s podozrením na kognitívnu poruchu alebo demenciu,
• s atypickými prejavmi, ktoré môžu naznačovať ložiskové poškodenie alebo nádor na mozgu,
• pri vysoko rizikových situáciách ako je zmena správania alebo psychotické symptómy,
• s obavami o vlastnú bezpečnosť.

Ľudia s demenciou a ich rodiny potrebujú po stanovení diagnózy odpovede, rady a informácie o mnohých ďalších problémoch z medicínskej a nemedicínskej oblasti, z ktorých mnohé nie sú v kompetencii všeobecných lekárov a lekárov s inou špecializáciou. V krajinách dunajského regiónu sa v porovnaní so západoeurópskymi krajinami kladie dôraz na post-diagnostickú starostlivosť a sprostredkovanie starostlivosti sa neočakáva od všeobecných lekárov, ale predovšetkým od špecialistov.

Dôležitou úlohou sociálnych pracovníkov je pomáhať lekárom pri koordinácii služieb. Úlohami sociálnej práce je vo všeobecnosti: identifikácia potrieb, preferencií a zdrojov jednotlivca; iniciovanie, organizovanie a poskytovanie podpory, koordinácia služieb, vytváranie sietí kontaktov a odstraňovanie znevýhodňujúcich faktorov a bariér.

Medzi hlavné povinnosti sociálneho pracovníka patria:

• Vzdelávanie v problematike domovov opatrovateľských služieb, jednotkách špeciálnej starostlivosti, denných centrách, paliatívnej starostlivosti a hospicoch;
• Odkazovanie pacientov na konkrétne služby (doprava, asistencia v domácnosti, donáška jedla, nefarmakologické prístupy v terapii);
• Asistencia pri prechode na alternatívny systém starostlivosti;
• Odporúčanie podporných programov pre ľudí s demenciou a ich opatrovateľov;
• Spolupráca s miestnymi agentúrami a organizáciami;
• Poskytovanie vzdelávacích materiálov a zdrojov informácií;
• Poradenstvo v oblasti právnych predpisov (predchádzajúce priania, poistenie, právna zodpovednosť a i.) a financií;
• Identifikácia osobných cieľov a asistencia pri plánovaní ďalšieho života;
• Formálnejším spôsobom môžu sociálni pracovníci – ale aj špecializované zdravotné sestry – zohrávať úlohu manažérov starostlivosti.

Sociálni pracovníci prešli špeciálnym školením, ktoré im umožňuje posúdiť potreby klienta a následne odporučiť služby, ktoré sú pre klienta najvhodnejšie a ktoré najlepšie spĺňajú jeho potreby. Ich prínosom ku komplexnému posúdeniu klientovej situácie je identifikovať osobne relevantné ciele klienta, získať informácie o jeho finančných alebo právnych problémoch, analyzovať siete starostlivosti (v rámci rodiny aj mimo nej) a preveriť prostredie, v ktorom osoba žije, vrátane dostupných zdrojov.

Aké sú kompetencie liečebného pedagóga a ergoterapeuta?

Liečebný pedagóg a ergoterapeut sa zameriava na osobu v ťažkej životnej situácii, podporou klientových kompetencií vo všetkých oblastiach života. Hlavnými princípmi sú holistický prístup ku klientom, ich vnímanie ako ľudských bytostí žijúcich vo vlastnom prostredí, v kontexte ich silných a slabých stránok. Úlohy terapeutického vzdelávania sú v oblasti prevencie, intervencie, podpory zdravia, sprevádzania, poradenstva, psychosociálnej rehabilitácie, pomoci v orientácii a podpore životných zručností a kompetencií. Všetko sa realizuje v spolupráci s klientom nie ako objektom, ale ako subjektom procesu.

Ako môžu podporiť osobu s demenciou a jej rodinu?

• Pracujú s klientmi individuálne, skupinovo alebo v komunite.
• Úsilie pomáhajúceho profesionála je založené na porozumení klientovej jedinečnej situácie. Aplikuje kreatívne hľadanie najvhodnejšieho individuálneho riešenia a pre každého klienta rozvíja koncepty a modely riešenia problémov.
• Posudzujú schopnosť osoby realizovať aktivity každodenného života a poskytujú intervencie na podporu nezávislosti klienta.
• V praxi sa zameriava na rozvoj klientových kompetencií a je pripravený použiť metódy ako je arteterapia, biblioterapia, dramatoterapia, muzikoterapia, psychomotorická terapia, pracovná terapia a terapia hrou. Aktivizácia prináša človeku pocit bezpečia, výkonnosti, sociálneho začlenenia a dodáva pocit vlastnej hodnoty. Všetky aktivity sú založené na individuálnom základe a na schopnostiach klienta, ktoré ostali zachované.
• Môžu poskytovať rady týkajúce sa podporných technológií a úpravy životného prostredia v domácnosti alebo v zariadení.
• Na základe individuálneho posúdenia klientovej situácie vypracuvávajú plán individuálnej starostlivosti.
• Môžu tiež pôsobiť ako facilitátori podporných skupín pre rodinných príslušníkov ľudí s demenciou alebo sa môže venovať psychoedukácii.

Ako liečebný pedeagóg a ergoterapeut spolupracuje s inými odborníkmi?

Ako člen multidiciplinárneho tímu posudzuje schopnosť človeka realizovať aktivity každodenného života, jedincove potreby, zachované kompetencie a oblasti možnej intervencie. Táto informácia je potrebná pre ďalších odborníkov poskytujúcich liečbu a starostlivosť osobe s demenciou. Spolupracuje v ambulantnej starostlivosti so psychológmi, psychiatrami alebo klinickými logopédmi a spoločne si vymieňajú informácie o pacientovom stave, aktuálnej liečbe a efektoch intervencií. V spolupráci so sociálnymi pracovníkmi vytvárajú aktivizujúci a terapeutický program pre ľudí s demenciou.

Môže sa zapájať do odbornej prípravy profesionálov pracujúcich s ľuďmi s demenciou v sociálnych službách, nemocniciach, hospicoch, v domácom prostredí alebo v komunite.

Diagnózu demencie stanovuje zdravotnícky tím: všeobecný lekár, neurológ, psychiater, geriater a prispieva aj klinický psychológ a klinický logopéd.

Pred skríningom kognitívno-komunikačných porúch spojených s demenciou je dôležité zvážiť dopad senzorických porúch, depresie a aktuálne užívaných liekov na funkčnosť kognitívnych funkcií. Ak skríning odhalí kognitívnu poruchu, jednotlivci môžu byť odporúčaní k logopédovi pre komplexné posúdenie komunikačných schopností.

S demenciou súvisiaci kognitívny pokles ovplyvňuje aj schopnosť jednotlivca komunikovať: porozumieť a produkovať reč. Demencia spôsobuje komunikačné ťažkosti u ľudí s demenciou a komunikačné ťažkosti medzi nimi ich opatrovateľmi a môžu spôsobiť ťažkosti s prežúvaním, pitím a prehĺtaním. Logopéd ako člen multidiciplinárneho tímu:

• prispieva k včasnej diagnostike,
• prispieva k odstraňovaniu komunikačných bariér,
• zvyšuje kvalitu života ľudí s demenciou
• zvyšuje nezávislosť u ľudí s demenciou.

Logopéd je odborník, ktorý svojimi znalosťami a schopnosťami môže priamo posúdiť a liečiť tieto problémy a môže poskytnúť podporu osobe s demenciou, jej opatrovateľom a širšiemu zdravotníckemu tímu a tímu pre sociálnu oblasť v rôznych smeroch.

Kompetencie

Neuropsychológ má ukončenú atestáciu z klinickej psychológie doplnenú o  vzdelanie z oblasti neuropsychológie. Podieľajú sa na diagnostike a liečbe kognitívnych a behaviorálnych porúch spôsobených ochoreniami / poraneniami mozgu. Neuropsychológovia využívajú psychologické metódy (rozhovor, pozorovanie, testy a posudzovacie stupnice) na záchyt, posudzovanie a analýzu funkčných deficitov u pacientov v dôsledku porúch mozgu. Neuropsychologické vyšetrenie prispieva k neurologickej diagnostike. Na základe poznatkov o štruktúre a funkciách mozgu môžu neuropsychológovia odporučiť a zrealizovať vhodnú nefarmakologickú terapiu kognitívnych a behaviorálnych porúch.

Prínos pre ľudí s demenciou

• Neuropsychológ je zodpovedný za posudzovanie a preverovanie kognitívnych a behaviorálnych sťažností osoby a opatrovateľa. Realizuje skríning a / alebo komplexné neuropsychologické vyšetrenie. Neuropsychologické vyšetrenie napomáha rozlišovať medzi neuro- a psycho-génnymi poruchami prostredníctvom posudzovania zmien v oblasti kognície, správania a bežného fungovania v každodennom živote a / alebo pracovnej výkonnosti.
• Neuropsychológ realizuje špecializované vyšetrenia:
  • Skríningové vyšetrenie môže zachytiť a identifikovať ľudí, ktorí sú rizikoví z hľadiska rozvoja kognitívnej poruchy a demencie.
  • Komplexné vyšetrenie poskytuje informácie o prítomnosti, type a úrovni poruchy v rôznych kognitívnych doménach – orientácii, učení, krátkodobej a dlhodobej pamäti, schopnosti zameriavať, presúvať a rozdeľovať pozornosť, uvažovať/myslieť, písať a rozprávať, vizuálne-priestorových schopnostiach, komplexných schopnostiach, jemnej motorike, schopnosti rozumieť emočným prejavom a sociálnym interakciám.
• Neuropsychológovia zhromažďujú podrobnú anamnézu o subjektívnych sťažnostiach, ochoreniach a deficitoch, ktoré pomáhajú zdravotníkom definovať pravdepodobnú/možnú diagnózu patológie mozgu prispievajúcej k rozvoju ochorenia.
• Neuropsychológovia formulujú hypotézy o patológii mozgu prispievajúcej k rozvoju ochorenia a realizujú testovacie procedúry na základe predpokladanej neuropsychologickej poruchy.
• Neuropsychológ definuje profil zachovaných a narušených kognitívnych funkcií osoby s kognitívnym deficitom / demenciou, definuje typy a závažnosť poruchy. Prípady udávaných alebo predpokladaných behaviorálnych porúch (depresia, úzkosť, iritabilita atď.) sú taktiež predmetom vyšetrovania. Dopad kognitívnych a behaviorálnych porúch na každodenné fungovanie doma alebo v práci (funkčná kapacita) je taktiež posudzovaný.
• Neuropsychológ identifikuje osobné zdroje a poskytuje poradenské služby ohľadom možných a vhodných nefarmakologických prístupoch a intervenciách – kognitívny tréning, rehabilitácia a pod.
• Neuropsychológ sa podieľa na vývoji personalizovaného liečebného plánu, kontrolných vyšetrení, poradenstve a podpore.
• Neuropsychológ poskytuje nefarmakologické intervencie.
• Neuropsychológ / klinický psychológ je popredným odborníkom v oblasti poradenstva ohľadom adaptácie osoby na novú situáciu – diagnózu demencie. Poskytuje podporu ľuďom s demenciou a podporuje zdravý životný štýl.
• Neuropsychológ poskytuje kontrolné vyšetrenia ľudí s demenciou, ktoré definujú efektivitu liečby a pomáhajú prispôsobiť liečebný plán a činnosti.

Prínos pre opatrovateľov a rodinu

• Neuropsychológ poskytuje poradenské služby a psychologickú podporu v súvislosti s diagnostikou a adaptáciou na ochorenie. Zapája sa do diskusií s pacientom s demenciou a jeho rodinou o rizikových situáciách, prevencii a zdravom životnom štýle.

Spolupráca s ďalšími odborníkmi

• Neuropsychológ konzultuje nález z vyšetrenia s neurológom a asistuje neurológovi pri určovaní diagnózy.
• Neuropsychológ komunikuje so sociálnym pracovníkom, ergoterapeutom a ďalšími dostupnými špecialistami s cieľom definovať potreby a zdroje ľudí s demenciou a ich rodín za účelom vypracovania individualizovaného liečebného plánu.

Neurológ je lekár, ktorý sa špecializuje na poruchy mozgu. Jeho kompetencie sú v oblasti diagnostiky a manažmentu pacienta v zmysle farmakologických a nefarmakologických prístupov v oblasti komplexnej rehabilitácie a tiež v oblasti paliatívnej starostlivosti od okamihu stanovenia diagnózy, po finálne štádium demencie.

Ochorenia mozgu môžu byť často vysiľujúce poruchy postihujúce telo a vyššie psychické funkcie. Môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života pacienta i opatrovateľov. Neurológovia môžu prispieť ku kvalite života včasnou a správnou diagnostikou, zvolením správnej liečby, spoluprácou v medzinárodných výskumných štúdiách a zapojením ďalších členov multidisciplinárneho tímu vytvorením holistického plánu manažmentu.

Neurológovia sú dôležitým článkom v takomto multidiciplinárnom tíme, ktorý často poskytuje na situáciu osoby “pohľad z koruny stromov”, aktívne sa učí od iných profesií a odovzdáva svoje vedomosti a odborné znalosti s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí s demenciou a ich opatrovateľov.

Je demencia neurologická alebo psychiatrická porucha?

Neurológia sa tradične zameriava na motorické a senzorické zmeny spojené s ochoreniami mozgu, ako je mozgová porážka, Parkinsonova choroba alebo roztrúsená skleróza.

Psychiatria sa zameriava viac na abnormality v správaní, nálade a kognícii, ktoré sú kľúčovými črtami schizofrénie alebo veľkej depresívnej poruchy. Demencia stojí na pomedzí neurológie a psychiatrie, pretože takmer u všetkých ľudí s demenciou sa v priebehu choroby rozvinú behaviorálne a afektívne symptómy a mnohé typy demencií spôsobujú takisto poruchy motoriky ako napr. v prípade demencie s Lewyho telieskami, Huntingtonovej choroby alebo cerebrovaskulárneho  ochorenia.

Citlivé vnímanie psychologických symptómov

Jednou z najčastejších diagnostických dilem je rozlíšenie medzi kognitívnymi poruchami vyplývajúcimi z depresie (kedysi sa používalo označenie “pseudodemencia”) a demenciou. Obe poruchy sa môžu spočiatku prejavovať zábudlivosťou, sociálnym stiahnutím sa, a psychomotorickým spomalením. Psychiatri sú pripravení identifikovať jemné rozdiely/odchýlky, najmä pokiaľ ide o úsilie, frustráciu, vinu a suicidálne myšlienky.

Venovanie pozornosti opatrovateľom

Starostlivosť o osobu s demenciou je náročná a takmer všetci opatrovatelia udávajú únavu, hnev a depresiu, ktorá priamo súvisí s rolou opatrovateľa. Členovia rodiny často potrebujú priestor na vyjadrenie svojich vlastných problémov, diagnostiku a liečbu. Rozpoznávanie príznakov a symptómov vyhorenia a depresie a zavedenie okamžitej psychoterapeutickej alebo farmakologickej liečby je dôležitou úlohou psychiatra.

Posudzovanie funkčných schopností každodennného života

Psychiatri na základe skúseností s chronickými duševnými ochoreniami zvyknú posudzovať silné a slabé stránky osoby v jej každodennom živote. Určujú oblasti, ktoré ľudia zvládnu s minimálnou pomocou a úlohy, ktoré sú and rámec ich schopností a ktorým by sa mali vyhýbať. Súčasťou bežnej práce psychiatrov je aj združovanie sociálnych pracovníkov, zdravotných sestier, ergoterapeutov a fyzioterapeutov s cieľom poskytnúť optimálne životné prostredie pre ľudí s demenciou a odpovedať na praktické otázky opatrovateľov.

Manžovanie zmeny správania

Psychiatri sú obzvlášť dobre vyškolení v oblasti rozpoznávania a liečby zmien správania, ktoré často sprevádzajú ochorenie demencie ako sú napr. agitácia, blúdenie, a repetitívne aktivity. Po pokusoch o zmenu správania a prostredia môžu byť potrebné lieky, ktoré sa bežne používajú u psychiatrických ochorení na zvládnutie rušivého správania.

Hodnotenie spôsobilosti

Psychiatri sú často oslovovaní s prosbou o posúdenie spôsobilosti osoby s demenciou. Posúdenie spôsobilosti je obzvlášť dôležité predovšetkým vtedy, keď je potrebný súhlas s liečbou, rozhodnutia týkajúce sa financií alebo bývania. Psychiatri môžu asistovať právnikom a súdu posudzovaním schopnosti človeka rozhodovať sa pokiaľ ide o otázku splnomocnenia opatrovníka pre určité právne úkony.

Vzdelávanie ľudí s demenciou a opatrovateľov

Vzdelávanie osôb s demenciou a ich rodinných príslušníkov je nevyhnutnou súčasťou liečby demencie, ktorú môžu psychiatri pohotovo poskytnúť rovnako ako pri chronických duševných poruchách. Psychiater zvyčajne pozná komunitné zdroje pomoci, ktoré môžu byť užitočné pre ľudí s demenciou a ich opatrovateľov. Často ide o miestnu asociáciu združujúcu ľudí s demenciou, podporné skupiny pre rodinu, asistované bývanie, špecializované zariadenia pre ľudí s demenciou a denné opatrovateľské služby pre seniorov.

Zdravotná sestra môže pracovať v nemocnici, v ambulancii alebo v zariadení sociálnych služieb. Prínos zdravotnej sestry pre ľudí s demenciou a rodinných opatrovateľov má na každej z týchto úrovní poskytovanej starostlivosti svoje špecifiká.

Rozpoznanie/ záchyt demencie

Približne u štvrtiny hospitalizovaných pacientov je prítomná nediagnostikovaná demencia, pričom táto skupina je rizikovejšia z hľadiska nutnosti opakovanej hospitalizácie a taktiež u nich dochádza k vyššej miere úmrtnosti v porovnaní s hospitalizovanými pacientmi, u ktorých demencia nie je prítomná. Presná diagnostika demencie, depresie alebo delíria je kľúčom k správnej liečbe. Zdravotné sestry na akejkoľvek úrovni systému zdravotníctva, ktoré majú schopnosť pozorovať, empatizovať a ktoré vedia nadviazať dôverný vzťah s pacientom, významne prispievajú k identifikácii stavu pacienta a ku kvalitnejšej starostlivosti o ľudí s demenciou. Dôležitým aspektom úlohy zdravotnej sestry v nemocnici, v ambulancii (napr. v ambulancii všeobecného lekára) alebo v zariadení pre dlhodobý pobyt je pozorovať a hlásiť akékoľvek potenciálne príznaky rozvíjajúcej sa demencie. V niektorých prípadoch sú zdravotné sestry zaškolené vykonávať skríning kognitívnych funkcií (napr. pomocou MMSE).

Liečba demencie

Súčasťou práce zdravotnej sestry je vysvetliť pacientom a členom rodiny spôsob užívania liekov spolu s ich vedľajšími účinkami; zrozumiteľné vysvetlenie napomáha procesu rozhodovania u pacienta a rodiny a je základom informovaného súhlasu. Zdravotná sestra by taktiež mala byť oboznámená so zdrojmi poskytujúcimi ďalšie informácie, kam môže ľudí nasmerovať pri hľadaní nových informácií alebo podpory. Medzi ďalšie činnosti zdravotných sestier patrí asistencia pri podávaní liekov v zariadeniach.

Starostlivosť o osobu s demenciou

Prostredníctvom dôsledného plánovania starostlivosti a spolupráce s kolegami na úrovni sekundárnej starostlivosti alebo poskytovaním poradenstva a podpory rodinným opatrovateľom v komunitnom prostredí, môžu zdravotné sestry pomôcť zabezpečiť ľuďom s demenciou dostatočný príjem tekutín a výživy, dostatok fyzickej aktivity a pomoc pri vykonávaní potreby (to taktiež prispieva k účinnejšej metabolizácii liekov). Terapeutický vzťah medzi zdravotnou sestrou a pacientom je základom kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Sestry poskytujú starostlivosť pri intímnych činnostiach súvisiacich s osobnou hygienou (sprchovanie/kúpanie, česanie vlasov, prezliekanie…). Prijatím jednoduchých opatrení ako je zaistenie toho, aby si ľudia s demenciou priniesli do nemocnice alebo na vyšetrenia svoje vlastné kompenzačné pomôcky ako napr. okuliare alebo načúvací prístroj, môžu podporiť pacienta v zapájaní sa do rozhovoru s lekárom a mať tak možnosť prejaviť svoje preferencie z hľadiska liečby a liečebných postupov. Služby poskytované zdravotnými sestrami môžu byť pre rodinných opatrovateľov veľmi nápomocné.

Spolupráca s ďalšími odborníkmi

Zdravotná sestra spolupracuje s praktickým lekárom alebo špecialistom a poskytuje zdravotnícku starostlivosť na základe odporučenia lekára. Zdravotná sestra má k dispozícii mnohé dôležité informácie o zdravotnom stave osoby s demenciou, ktoré môžu byť užitočné pre ďalších odborníkov prichádzajúcich do kontaktu s osobou, napr. pre ergoterapeuta alebo sociálneho pracovníka.

Farmaceuti sú najdostupnejšími zdravotníckymi pracovníkmi, na ktorých sa ľudia môžu obrátiť. Ako odborníci v oblasti primárnej starostlivosti, ktorých ľudia pravidelne navštevujú, môžu byť farmaceuti medzi prvými, ktorí rozpoznajú príznaky demencie a s ktorými sa ľudia radia ohľadom problémov s pamäťou. Lekárnik môže ľudí uistiť a povzbudiť ich k tomu, aby včas vyhľadali pomoc.

Akonáhle bola pacientovi stanovená diagnóza, farmaceut môže pacientovi a jeho opatrovateľovi pomôcť s otázkami ohľadom liečiv a odporučiť im ďalšie užitočné produkty alebo činnosti, ktoré by mohli byť prospešné pre stav pacienta. Ako odborníci na lieky a ich užívanie sú farmaceuti v dobrej pozícii, aby podporovali ľudí s demenciou pri dosahovaní najlepších výsledkov pri užívaní liekov. Existuje niekoľko sporných otázok týkajúcich sa medikamentóznej liečby u ľudí s demenciou. U mnohých ľudí s demenciou je prítomná komorbidita. Zásadný význam má kompletný prehľad o všetkých liečivách – liekoch indikovaných pri demencii a liekoch indikovaných pri sprievodných ochoreniach. Farmaceuti môžu byť užitoční z hľadiska upozorňovania na potenciálne problematické interakcie liekov alebo pri zaznamenaní liekov, ktoré by mohli prispievať k zhoršeniu zdravotného stavu osoby.

Lekárnik im môže pomôcť prekonať stigmu spojenú s duševnými ochoreniami tým, že nasmeruje rodinu s osobou s demenciou na miestne podporné služby, ktoré im môžu poskytnúť podporu akú potrebujú, či už v praktických otázkach alebo emocionálnu podporu.

• Avasthi A. Bringing dementia care back into psychiatry. J Geriatr Ment Health 5: 10-15, 2014
• Brody AA, Galvin JE. A review of interprofessional and education interventions for recognizing and managing dementia. Gerontol Geriatr Edu34: 225-256, 2013
• Burns A, Twomey P, Barrett E, et al. Dementia diagnosis and management. A brief pragmatic resource for general practitioners. NHS England. 2015         
• Galvin JE, Lavois L, Zweig Y. Collaborative transdisciplinary team approach for dementia care. Neurodegen Dis Manag 4: 455-469, 2014
• Grossberg GT, Lake JT. The role of the psychiatrist in Alzheimer’s disease. J Clin Psychiatry 59, suppl. 9: 3-6, 1998
• Jenkins C, Ginesi L, Keenan B. The nurse's role in caring for people with dementia. Nursing times 12. 20-23, 2016.
• Onyike U. Psychiatric aspects of dementia. Continuum (Minneap Minn) 22: 600-614, 2016
• Robinson L. Dementia: timely diagnosis and early intervention. BMJ 350: h3029, 2015     
• Stephan S, Möhler R, Renom-Guiteras A, Meyer G. Successful collaboration in dementia care from the perspectives of healthcare professionals and informal carers in Germany: results from a focus group study. BMC Health Serv Res 15: 208, 2015
• Tibbs MA. Social work and dementia. London, Jessica Kingsley Publishers 2001.