Prehľad demencie
Ľudia s demenciou vás potrebujú
Demencia ovplyvňuje na rôznych úrovniach celého človeka. Mení kognitívne schopnosti, funkčnú kapacitu, správanie a fyzický wellbeing. Cez svoje vedomosti a schopnosti ako profesionál v zdravotníckej alebo sociálnej oblasti môžete významne pomôcť ľuďom s demenciou a ich rodinám a značne prispieť k ich kvalite života. Prostredníctvom tohto projektu môžete zlepšiť svoje vedomosti a zručnosti o demencii a urobiť svoj profesionálny život ľahší, efektívnejší a prínosnejší.
Demencia je častý a narastajúci zdravotný problém
Demencia je rapídne narastajúcou zdravotnou a sociálnou výzvou pre verejnosť a je takmer nemožné nájsť niekoho, koho sa demencia v jeho živote nedotkla, aspoň cez priateľov alebo rodinu. Celosvetovo žije s demenciou približne 40 – 50 miliónov ľudí.
Podľa predpovedí bude pomer ľudí and 65 rokov k ľuďom v produktívnom veku (Index demografického zaťaženia) významne rásť a nárast v očakávanej dĺžke života vyústi do nárastu počtu starších ľudí žijúcich s demenciou o 50% v priebehu nasledujúcich dvoch dekád.
Za diagnózou je človek a jeho rodina
Demencia nie je ochorenie, ale súbor symptómov (medicínsky termín je „syndróm“), ktorý môže byť výsledkom mnohých príčin, vrátane ochorení mozgu, infekcií, zápalových ochorení, úrazov hlavy, nádorov a iných. Symptómy demencie zahŕňajú oblasť kognitívnych schopností, aktivít denného života, správania, emočného stavu, sociálneho fungovania a fyzického stavu. Vzorec symptómov je veľmi variabilný, závisí na tom, ktoré časti mozgu sú najviac zasiahnuté príčinou spôsobujúcou demenciu.
Demencia má hlboký vplyv na človeka a jeho rodinu
Diagnóza demencie má veľký dopad na osobu v zmysle jej osobnej identity a sebavedomia. Taktiež ovplyvňuje jej roly a medziľudské vzťahy v rodine a širších sociálnych sietí. Symptómy demencie majú postupne sa stupňujúcu povahu a spôsobujú narastajúcu dizabilitu (pozrite nasledujúci obrázok).
Preto demencia významne vplýva na kvalitu života človeka. Kvalita života ľudí s demenciou však nie je určená len zhoršením kognitívnych funkcií, vyplývajúcim z patologického procesu. Do veľkej miery závisí od:
-
Autonómie, udržiavania individuálneho životného štýlu, dosiahnutia osobne dôležitých cieľov, zmysluplných aktivít a participácie v rannom štádiu demencie;
-
Bezpečia, ocenenia hodnoty človeka a sociálneho zapojenia v stredne ťažkom štádiu demencie
-
Komfortu, dôstojnosti a empatických vzťahoch v ťažkom štádiu demencie.
Práve preto môže prostredie pôsobiť podporným a kompenzačným spôsobom vo vzťahu k zhoršovaniu a dizabilite.
Je dôležité si uvedomiť, že všetky tieto faktory sú potenciálne modifikovateľné a otázka, ktorú sa musíme sami seba spýtať znie
Čo môžu rôzne profesie poskytnúť človeku s demenciou, aby zlepšili ich kvalitu života?
Kvalita života človeka s demenciou môže byť zlepšená!
Demencia bola dlho považovaná za stav, ktorému nie je možné predísť a nie je možné ho ani vyliečiť. Nedávno sa však tento pohľad zmenil a na demenciu sa dnes nazerá z optimistickejšej perspektívy. Hoci stále neexistuje liečba väčšiny ochorení, ktoré spôsobujú demenciu, mnohé z jej príznakov sú ovplyvniteľné a kvalita života ľudí s demenciou je možné zlepšiť.
Primárnym cieľom manažmentu demencie je poskytnúť optimálnu kvalitu života v priebehu ochorenia prostredníctvom:
a) maximalizácie funkčných schopností,
b) podpory nezávislosti,
c) rehabilitácie stratených schopností, ak je to možné,
d) adaptácie stratených funkcií, ktoré nemôžu byť znovunabudnuté9.
Vyššie uvedený obrázok ilustruje, že intervencie môžu byť aplikované na mnohých úrovniach.
Demencia dnes môže byť vnímaná s nádejou pre život ľudí s demenciou, ktorý je plný rešpektu, dôstojnosti a podpory. Úspešná spolupráca aktérov zapojených do manažmentu demencie, ako napríklad liečebných pedagógov, sociálnych pracovníkov, ergoterapeutov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov, všeobecných lekárov, psychiatrov, neurológov alebo psychológov, je zásadná pre udržanie kvality života ľudí s demenciou a ich rodín.
Jana mala ťažkosti so zvládaním každodennej starostlivosti o seba a svoju domácnosť. Nebola si istá, či užila lieky, či si vybrala poštu alebo ako zapnúť novú práčku. Sociálny pracovník jej odporučil asistenčné technológie s možnosťou pripomienkovania a organizácie povinností, čo jej lepšie pomohlo rozvrhnúť si každodenné činnosti.
Diana pozorovala, že pre jej manžela nie je ľahké nachádzať správne slová pri rozhovore. Na základe rady od liečebného pedagóga našla materiály na kognitívny tréning v dennom stacionári a začala s ním pri konverzácii na rôzne témy, robiť cvičenia.
Daniel sa cítil úzkostne a nervózne počas dňa a nebol si istý prečo. Stretnutia s dobrovoľníkom, ktorý spolu s ním trávil hodiny hry na klavír, mu pomohli upokojiť sa a cítiť sa lepšie, dokonca aj bez medikácie.
Referencie a ďalšie čítanie
- Alzheimer Europe: Dementia in Europe Yearbook 2019. Estimating the prevalence of dementia in Europe. Luxembourg: Alzheimer Europe 2019
- Bayerisches Staatsministerium für Gesundheit und Pflege: Die Bayerische Demenz-Strategie. München 2016
- European Commission: The 2015 Ageing Report. Economic and budgetary projections for the 28 EU Member States (2013-2060). Brussels, European Commission 2015
- Gál Z, Lux G, Illés I. Danube Region – Analysis and long-term development trends of the macro-region. Pécs, Institute for Regional Studies, Research Centre for Economic and Regional Studies, Hungarian Academy of Sciences 2013
- Livingston G, Sommerlad A, Orgeta V et al.: Dementia prevention, intervention, and care: 2020 report of the Lancet Commission. Lancet 396: 413-446, 2020
- Poulos CJ, Bayer A, Beaupre L, et al. A comprehensive approach to reablement in dementia. Alzheimers Dement 3: 450-458, 2017
- Siyam A, Poz MRD eds. Migration of Health Workers: WHO Code of Practice and the Global Economic Crisis. Geneva: World Health Organization 2014
- Waldemar G, Dubois B, Emre M, et al. Recommendations for the diagnosis and management of Alzheimer’s disease and other disorders associated with dementia: EFNS guideline. Eur J Neurol 14: e1-26, 2007
- World Health Organization: International Classification of Functioning, Disability and Health: ICF. Geneva, World Health Organization 2001
- Wu Y-T, Beiser AS, Breteler MMB et al.: The changing prevalence and incidence of dementia over time – current evidence. Nat Rev Neurol 13: 327-339, 2017